Podrobná mapa SR miest- atlas a vlajka Slovenska. Slovensko informácie.

Domov >> Mapy a krajiny >>Podrobná mapa – atlas a vlajka Slovenska. Slovensko informácie..


Podrobná mapa Slovenska umožňuje vyhľadanie podľa názvu miesta, mesta, firmy, adresy a gps súradníc:

Alternatívne odkazy pre mapy Google, Bing, Yandex, Openstreetmap, Imhd, Cestovné poriadky

Najčastejšie vyhľadávané: Bratislava, Košice, Levice, Trnava, Nitra, Košice


Slovenská vlajka
Slovenská vlajka

Slovensko - mapa Slovenska v EU
Slovensko – mapa Slovenska v EU
Slovensko - mapa Slovenska
Slovensko – mapa Slovenska


Bratislavský hrad
Bratislavský hrad
Budova parlamentu v Bratislave
Budova parlamentu v Bratislave


Slovensko korene siahajú do 9. storočia Veľkej Moravy. Následne sa Slováci stali súčasťou maďarského kráľovstva, kde zostali na ďalších 1000 rokov. Po vzniku dvojitej rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1867 jazykové a vzdelávacie politiky podporujúce používanie maďarskej (maďarizácie) viedli k posilneniu slovenského nacionalizmu a kultivovaniu kultúrnych väzieb s blízkymi Čechmi, ktorí boli pod rakúskou nadvládou. Po rozpustení Rakúsko-Uhorskej monarchie na konci prvej svetovej vojny sa Slováci pripojili k Čechom, aby vytvorili Československo. Počas medzivojnového obdobia slovenskí národnostní lídri presadzovali autonómiu v Československu a v roku 1939 Slovensko sa stalo nezávislým štátom spojeným s nacistickým Nemeckom. Po druhej svetovej vojne sa Československo obnovilo a dostalo sa pod komunistickú vládu v sovietskej východnej Európe. V roku 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukončila úsilie vedúcich predstaviteľov krajiny liberalizovať komunistickú vládu a vytvoriť „socializmus s ľudskou tvárou“, ktorá zaviedla obdobie represií známe ako „normalizácia“. Pokojná „sametová revolúcia“ zbavila komunistickú stranu moci koncom roka 1989 a otvorila návrat k demokratickému vládnutiu a trhovému hospodárstvu. K 1. januáru 1993 prešla krajina nenásilným „sametovým rozvodom“  s rozdelila sa Slovenskú Českú republiku. Slovensko vstúpilo do NATO aj EÚ na jar 2004 a do eurozóny 1. januára 2009.


Miesto:
Stredná Európa, južne od Poľska
Geografické súradnice:
48 40 N, 19 30 E
Odkazy na mapu:
Európa
oblasť:
celkom: 49 035 km2
pozemok: 48 105 km2
voda: 930 km2
Hranice pozemkov:
celkom: 1 611 km
(5): Rakúsko 105 km, Česká republika 241 km, Maďarsko 627 km, Poľsko 541 km, Ukrajina 97 km
pobrežie:
0 km (vnútrozemských)
Námorné územia:
žiadne (vnútrozemská krajina)
podnebie:
mierne; chladné leta; studené, zamračené, vlhké zimy
terén:
drsné hory v strednej a severnej časti a nížiny na juhu
Nadmorská výška:
priemerná výška: 458 m
nadmorské výšky: najnižší bod: rieka Bodrok 94 m
najvyšší bod: Gerlachovský štít 2,655 m
Prírodné zdroje:
lignit, malé množstvá železnej rudy, medi a mangánovej rudy; soľ; ornej pôdy
Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 40,1%
orná pôda 28,9%; trvalé plodiny 0,4%; trvalé pasienky 10,8%
les: 40,2%
iné: 19,7% (2011 est.)
Zavlažovaná pôda:
869 km štvorcových (2012)
Populácia – distribúcia:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín; mierne väčšia koncentráciu na západe v blízkosti českých hraníc
Prírodné riziká:
záplava
Životné prostredie – aktuálne otázky:
znečistenie ovzdušia z metalurgických zariadení predstavuje riziko pre ľudské zdravie; kyslé dažďové lesy
Životné prostredie – medzinárodné dohody:
Znečistenie ovzdušia, znečistenie ovzdušia – oxidy dusíka, znečisťovanie ovzdušia – peroxidujúce organické znečisťujúce látky, znečistenie ovzdušia – síra 85, znečistenie ovzdušia – síra 94, znečisťovanie ovzdušia – prchavé organické zlúčeniny, Zmluva o Antarktíde, biodiverzita, klimatické zmeny, Protokol, dezertifikácia, ohrozené druhy, zmena životného prostredia, nebezpečný odpad, morské právo, ochrana ozónovej vrstvy, znečistenie z lodí, mokrade, lov veľrýb
podpísaná, ale neratifikovaná: žiadna z vybraných dohôd
Zemepis – poznámka:
odrezaným; väčšina krajiny je robustná a hornatá; tatranské hory na severe sú rozptýlené mnohými malebnými jazerami a údoliami


Populácia:
5,445,829 (júl 2017 est.)
Etnické skupiny:
Slovenský 80,7%, maďarský 8,5%, rómski 2%, iní a neurčené 8,8% (v roku 2011)
Poznámka: Rómske obyvateľstvo je zvyčajne podhodnotené v oficiálnych štatistikách a môže predstavovať 7-11% obyvateľov Slovenska
jazyky:
(Oficiálne) 78,6%, maďarský 9,4%, Rómovia 2,3%, rusínsky 1%, iní alebo neurčené 8,8% (v roku 2011)
N
áboženstvo:
Rímsko-katolícke 62%, protestantské 8,2%, gréckokatolícke 3,8%, iné alebo neurčené 12,5%, žiadne 13,4% (2011 est.)
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 15,17% (muž 424,039 / žena 402,284)
15-24 rokov: 10,87% (samec 305,058 / žena 286,902)
25-54 rokov: 45,1% (muž 1 240 943 / žena 1 255 260)
55-64 rokov: 13,42% (muž 347 221 / žena 383 852)
65 rokov a viac: 15,43% (muž 325 738 / žena 514 532) (2017 est.)
Stredný vek:
celkom: 40,5 rokov
muž: 38,8 rokov
žena: 42.3 rokov (2017 est.)
Miera rastu obyvateľstva:
-0,01% (2017 est.)
Pôrodnosť:
9,7 narodených / 1000 obyvateľov (2017 est.)
Úmrtnosť:
9,9 úmrtí / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Čistá miera migrácie:
0,1 migrantov / 1 000 obyvateľov (2017 est.)
Rozloženie obyvateľstva:
pomerne rovnomerné rozloženie vo väčšine krajín; mierne väčšiu koncentráciu na západe v blízkosti českých hraníc
urbanizácie:
mestské obyvateľstvo: 53,4% z celkového počtu obyvateľov (2017)
miera urbanizácie: -0,09% ročná miera zmeny (2015-20 est.)
Veľké mestské oblasti – počet obyvateľov:
BRATISLAVA (hlavné mesto) 401 000 (2015)
Pomer pohlavia:
pri narodení: 1,07 muž / žena
0-14 rokov: 1,05 muž / žena
15-24 rokov: 1,06 muž / žena
25-54 rokov: 1,02 muž / žena
55-64 rokov: 0,9 muž / žena
65 rokov a viac: 0,62 muž / žena
celková populácia: 0,94 muž/ žena (2017 est.)
Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
27,6 rokov (odhad 2014)
Pomer úmrtnosti matky:
6 úmrtí / 100 000 živonarodených (2015 est.)
Miera detskej úmrtnosti:
celkom: 5,1 úmrtí / 1 000 živonarodených
muž: 5,7 úmrtí / 1 000 živonarodených
žena: 4,5 úmrtí / 1000 živonarodených (2017 est.)
Predpokladaná dĺžka života pri narodení:
celková populácia: 77,3 rokov
muž: 73,7 rokov
žena: 81.1 rokov (2017 est.)
Celková miera plodnosti:
1,41 narodených detí / žena (2017 est.)
Výdavky na zdravotníctvo:
8,1% HDP (2014)
Hustota lekárov:
3,39 lekárov / 1 000 obyvateľov (2013)
Hustota nemocničného lôžka:
6 lôžok / 1 000 obyvateľov (2011)
Zdroj pitnej vody:
mestské: 100% obyvateľov
vidiecke: 100% obyvateľstva
spolu: 100% obyvateľstva
Prístup k sanitačným zariadeniam:
mestské: 99,4% obyvateľstva
vidiecke: 98,2% obyvateľstva
spolu: 98,8% obyvateľstva
HIV / AIDS – miera prevalencie dospelých:
<.1% (2016 est.)
HIV / AIDS – ľudia žijúci s HIV / AIDS:
<1000 (2016 est.)
HIV / AIDS – úmrtia:
<100 (2016 est.)
Obezita – miera prevalencie dospelých:
20,5% (2016)
Výdavky na vzdelávanie:
4,1% HDP (2013)
Očakávaná dĺžka života v školách (primárne až terciárne vzdelávanie):
spolu: 15 rokov
muž: 14 rokov
žena: 16 rokov (2014)
Nezamestnanosť, mládež vo veku 15-24 rokov:
celkom: 26,5%
muž: 25,8%
žena: 27,5% (2015 est.)


Ekonomika – prehľad:
V prvých rokoch po odlúčení z Českej republiky v roku 1993 v dôsledku autoritárskeho vedenia krajiny a vysokej úrovne korupcie ekonomika Slovenska utrpela pomalý štart, no ekonomické reformy zavedené po roku 1998 postavili Slovensko na cestu silného rastu. S počtom obyvateľov 5,4 milióna má Slovenská republika malú a otvorenú ekonomiku poháňanú predovšetkým vývozom automobilov a elektroniky, ktoré predstavujú viac ako 80% HDP. Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004 av eurozóne v roku 2009. Bankový sektor krajiny je zdravý a prevažne zahraničný.
Slovensko je už niekoľko rokov regionálnym šampiónom priamych zahraničných investícií, ktoré sú atraktívne vďaka pomerne nízkej a ešte kvalifikovanej pracovnej sile a priaznivej geografickej polohe v srdci strednej Európy. Vývoz a investície boli v posledných rokoch kľúčovými motormi silného rastu Slovenska. Miera nezamestnanosti klesla na historické minimum v roku 2017 a rastúce mzdy podporili zvýšenú spotrebu, ktorá zohrávala významnejšiu úlohu v roku 2017 rastu HDP. Priaznivý výhľad pre eurozónu naznačuje pokračujúce silné perspektívy rastu Slovenska v nasledujúcich rokoch, aj keď inflácia by sa mala zvýšiť.
Medzi najnaliehavejšie domáce problémy, ktoré potenciálne ohrozujú atraktívnosť slovenského trhu, sú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pretrvávajúce korupčné problémy a nedostatočné súdnictvo, ako aj pomalý prechod k inovačnej ekonomike. Najmä odvetvie energetiky sa vyznačuje nepredvídateľným regulačným dohľadom a vysokými nákladmi, ktoré sú čiastočne spôsobené vládnym zásahom do regulovaných taríf. Okrem toho pokusy vlády udržiavať nízke ceny energie pre domácnosti by mohli poškodiť ziskovosť domácich energetických spoločností, pričom by podkopali iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti.


Administratívne regióny:
8 regiónov (regije, singular – kraj); Banskobystricky, Bratislavský, Košický, Nitriansky, Prešovský, Trenčiansky, Trnavský, Žilinský
Volebné právo:
18 rokov veku; univerzálne
Popis vlajky:

tri rovnaké horizontálne pásy bielej (hornej), modrej a červenej odvodené z pan-slovanských farieb; slovenský erb (pozostávajúci z červeného štítu ohraničeného bielou farbou a nesúceho biely dvojbarevný kríž sv. Cyrila a Metoda, ktorý prekonáva tri modré kopce) sa sústreďuje cez pásy, ale mierne sa vyrovnáva na stranu zdvíhacej plošiny